Ešte stále je tu to obdobie, o ktorom som písala minule: obdobie odovzdávania záverečných prác. Mám v živej pamäti tú trému a prvotnú neochotu písať bakalárku, keďže som vôbec nevedela, čo to obnáša. Vybrala som si tému, prečítala množstvo literatúry a vedela som, ako ju spracovať, keďže mi daná téma z dejín slovenského jazyka bola veľmi blízka... Ale stále som premýšľala aj nad formálnou stránkou, keďže smernice nám presne určovali počet znakov, typ písma, typ riadkovania...
Naozaj mi pomohol seminár k záverečnej práci, kde nám vysvetlili, ako presne citovať, ako správne napísať zoznam bibliografických odkazov. Ale teraz, po toľkých rokoch mám pocit, že také niečo na školách nejestvuje, prípadne, že študenti na tieto semináre vôbec nechodia. Veď si len zoberme:
1. najzákladnejšia vec v akejkoľvek záverečnej práci je písať v tzv. vedeckom pluráli. Viete, ako nám to vysvetľovali? „Predstavte si, že svoju prácu píšete so svojím školiteľom, že ste duo, tandem, zohratý stroj na písanie. Píšete v 1. osobe plurálu.“ A takúto primárnu vec postráda väčšina prác, alebo sa v nich často mieša plurál so singulárom. Popri oprave gramatiky musím často kontrolovať aj štylistiku. Nedávno som čítala prácu, v ktorej autor používal všade len slovíčko ja, ja, ja. Žiadny školiteľ ani oponent by z toho nespadol na zadok, rovno by to zavrel a hotovo 😄.
2. typ písma Times New Roman, veľkosť 12 sa nám síce javí ako nuda, ale štandardizovanie všetkých prác má naozaj niečo do seba. Keď korektujem gramatiku a štylistiku niekoľkých prác za sebou, som vďačná, že ma neruší iný typ písma, dokonca som vďačná aj keď nemusím striehnuť na nadbytočné medzery medzi slovami alebo vetami. Za mojich vyskoškolských čias bežala legenda, že treba skryť do textu veľa medzier, že tak sa nám nazbiera veľa znakov! Teraz sa na tom síce smejem, ale občas mám pocit, že legenda prežíva aj naďalej. Prosím, kroťte svoje medzery!
3. citovanie a parafrázovanie naozaj nie je veda. Parafrázujeme text tak, že zhruba opíšeme autorove myšlienky, pretože sa chceme vyhnúť zhode so systémom alebo s inou záverečnou prácou. Nesmieme však zabúdať, že ak parafrázujeme text, tak v zátvorkách neuvádzame konkrétnu stranu, z ktorej parafrázujeme. Prečo? Pretože tento systém sa používa pri citáciách, vtedy odkazujeme na presnú stranu, z ktorej pochádza daná citácia. A na tomto mieste už musíme použiť aj úvodzovky. Áno, v angličtine a iných jazykoch máme len tieto "horné", musíme si však uvedomiť, že v slovenčine poznáme iba „takýto typ úvodzoviek“, spodné úvodzovky na začiatku citácie, horné na konci citácie (autor, rok, strana). – áno, tá bodka za zátvorkou je veľmi dôležitá. Neumiestňujeme ju v rámci citácie, ani za úvodzovky, ale vždy za zátvorku! 😄
4. o probléme spojovník vs. pomlčka by som vedela písať litánie. Nie, nie je to len problém študentov, ale aj všetkých, ktorí píšu text. Viem, že Word je v tomto občas sviňucha, niekedy nám spojovník (-) prehodí na pomlčku (–) ako má, niekedy však nie. Dôležité je uvedomiť si, že spojovník je omnoho kratší a slúži nám len na spájanie výrazov (česko-slovenský, modro-zelený, Bratislava-Rača) a pred spojovníkom ani za ním sa nepoužíva medzera. Pomlčka sa od ostatného textu odčleňuje medzerou z oboch strán. Pomlčkou oddeľujeme vsuvky vo vete, niečo bližšie vysvetľujeme alebo naznačujeme nejaké rozpätie, napríklad časové: 8:00 – 10:00; 25 – 50 mg lieku...
