Otázka, ktorá sa v lete objavuje častejšie než opaľovací krém na stole. A odpoveď? Áno aj nie.
Korektor má dovolenku, ale nie takú, že nechá doma počítač, vypne si notifikácie a povie si: „Teraz nech sa svet opraví sám.“ Svet sa totiž neopraví. Texty prichádzajú aj vtedy, keď svieti slnko, keď sa práve nalieva sangria, ale aj keď sa hotelový bufet tvári, že má všetko, čo si človek môže priať.
Pracujem sama na seba, takže notebook je môj verný spoločník. Nie je to úplne romantické, ale je to úprimné. Je so mnou na hotelovej izbe, niekedy aj na balkóne a keby som sa nebála piesku a prehriatia, možno by bol so mnou aj na pláži pod slnečníkom.
Tento rok som si dovolila niečo, čo sa dá nazvať „pravou dovolenkou“. Ráno som si sadla k notebooku, dohnala korektúry, poslala, čo bolo treba. Večer som ho znovu otvorila, skontrolovala, odpísala, uzavrela, ak bolo treba. Niekedy to nebolo treba. A medzitým? Plávanie v mori, pamiatky, all inclusive jedlo, ktoré som nemusela nakupovať, pripravovať ani upratovať. Luxus, ktorý sa nedá vyjadriť slovami – a to hovorím ako človek, ktorý s nimi pracuje denne.
Je zvláštne, ako sa dá aj pri práci cítiť oddýchnuto. Keď si uvedomíš, že korektúra nie je pre teba povinnosť, ale súčasť tvojho rytmu. Že aj na dovolenke sa ti nechce „nepracovať“, lebo práve tá práca ti dáva pocit, že si na svojom mieste.
Takže áno – korektor má dovolenku. Len ju nepozná podľa počtu dní, ale podľa toho, koľko slnka sa mu podarí zachytiť medzi dvoma dokumentmi.
A aj to sa počíta.
