Najťažšie a zároveň najkrajšie je, keď vám klient začne veriť tak veľmi, že už neriešite len chyby
Momentálne žijem, dýcham a občas tiež nespávam na vlne korektúry knihy aj pracovného zošita, ktoré sú pred tlačou. Už niekoľkokrát som spolupracovala s klientkou, ktorá mi posiela na korektúru knižky pre deti. Sú v nich zaujímavé úlohy, nádherné ilustrácie, texty, ktoré majú deti zaujať a pomôcť im spoznávať určitú oblasť Slovenska.
Tentoraz som dostala na korektúru obrovskú masu informácií o našom krásnom Slovensku, o zvykoch, tradíciách a remeslách. A keďže mám doma dieťa, ktoré takéto informácie môžu zaujať, pristupovala som k tomu tak, ako vždy... ale predsa len inak. Korektujem knihu pre všetky deti, ale beriem to tak, že chcem, aby bola bezchybná a super zaujímavá aj pre moje dieťa.
A nie prvýkrát sa mi stalo v tejto súvislosti, že som bola prizvaná do tímu nielen ako korektorka, ale aj ako niekto, kto už má niečo za sebou a vie pomôcť s preštylizovaním diskutabilných viet alebo s úpravou vety v texte, ktorý hovorí o našich remeslách.
Klientka mi dôveruje tak veľmi, že spolu konzultujeme, či nadpis nie je príliš nalepený na texte, popis príliš vzdialený od obrázka alebo či pracovný zošit ku knižke neprezrádza príliš veľa a príliš skoro... Pýta sa ma na veci, ktoré možno nie sú mojou doménou, mojou „šialkou“ kávy, ale vie, že mám iný pohľad než ten, ktorý vzniká niekde v kancelárii, pri kreslení ilustrácií či tvorbe úloh.
A vôbec mi neprekáža hodinový telefonát v nedeľu podvečer!
V duchu si hovorím:
Toto je dôvera.
Toto je partnerstvo.
Toto je dôvod, prečo túto prácu robím.
Nie preto, že milujem slovenčinu (aj keď... určite áno). Ale preto, že môžem byť súčasťou niečoho, čo vzniká s láskou, starostlivosťou a rešpektom k čitateľovi.
Lebo toto nie je len korektúra.
Toto je spolutvorba.
