Vedeli ste, že jazyková korektúra sa nedá vykonávať len tak? Určite áno, keďže ste čítali moju menšiu úvahu o tom, kto sa môže stať jazykovým korektorom. Jednou z hlavných podmienok je vzdelanie v odbore, avšak nemenej dôležitou podmienkou je aj používanie slovníkov, učebníc, kníh gramatiky, iných jazykových materiálov alebo aj jazykových poradní.
Ale čo tým chcem povedať? Pred niekoľkými rokmi, avšak nie tak dávno, som bola na pracovnom pohovore v jednom nemenovanom mediálnom dome. Uchádzala som sa o miesto korektorky, chcela som upravovať články, ktoré vychádzajú na ich webe, ale aj v časopise. Súčasťou pracovného pohovoru bol aj test, ktorý mal preveriť moje korektorské znalosti. A viete čo? V 21. storočí, v čase, keď skoro každý z nás využíva pri svojej práci počítač, internet a kancelárske nástroje, ja som na pohovore dostala papier, pero, dva slovníky a mala som urobiť korektúru textu. Urobila som ju, samozrejme. Ale absurdnosť tohto konania vo mne zostala až dodnes.
V súčasnosti pri každej korektúre používam kancelársky nástroj MS Word a funkciu Revízia, aby boli vidieť všetky vykonané zmeny. Ak natrafím na špecifický výraz z odborného prostredia, pomocou vyhľadávačov kontrolujem jeho správnosť, či neobsahuje preklepy, či sa naozaj píše veľkým písmenom na začiatku slova a pod. Často sa stáva, že siaham po slovníkoch – najčastejšie po najnovšom Krátkom slovníku slovenského jazyka alebo po Synonymickom slovníku. Okrem toho nedám dopustiť na perfektne prepracovanú Slovenskú gramatiku od PhDr. A. Hofmanovej, ktorá mi neraz zachránila život a prebudila neurónové spojenia k danej problematike. Ak potrebujem odpoveď veľmi rýchlo, nehanbím sa brázdiť vody jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra. Niektoré z týchto možností mali byť súčasťou môjho pohovoru... Avšak neboli.
Nik z nás nie je neomylný, v strese často podľahneme emóciám a strachu a nemusíme ukázať to dobré, čo je v nás. Tak to určite bolo aj v mojom prípade, keďže sa mi viac neozvali. Toto konanie vo mne vyvolalo znechutenie, pretože základnou slušnosťou je uchádzačovi o zamestnanie dať vedieť, ako si viedol na pohovore. Dodnes to neviem. 😃
Ale asi tie jazykové korektúry nerobím až tak zle, keďže mám niekoľko stálych a hodnotných spoluprác, za čo úprimne a zo srdca ďakujem.
