Čiarky sú ako ponožky v práčke. Viete, že ste ich tam dali… a aj tak sa niekde stratili.
Pri korektúrach sa s tým stretávam často. Autor je presvedčený, že všetko sedí, text čítal trikrát, dokonca si dal kávu, aby bol pozornejší. A potom príde korektor a nájde päť chýb, z toho tri čiarky, ktoré sa „vyparili“.
Nie je to o nevedomosti. Je to o tom, že náš mozog si pri čítaní dopĺňa, domýšľa a opravuje za nás. A keď vie, čo sme chceli napísať, jednoducho si tam tú čiarku „dá“, aj keď tam v skutočnosti nie je.
Preto je dobré mať v tíme niekoho, kto text vidí prvýkrát. Mozog korektora totiž nemá žiadne „predošlé verzie“ a nič si nedomýšľa.
A čiarky? Tie si na mňa už len tak ľahko neprídu.
Čiarka totiž nie je len taký hocijaký znak. Je to malá pauza, ktorá rozhoduje o tom, či text dýcha, alebo lapá po dychu. 🙂
