Pri písaní textu vzniká zvláštny jav: slepé miesta. Nie tie na ceste, ale v hlave.
Keď píšeme, náš mozog si vytvorí vlastnú verziu textu. A tá je často oveľa krajšia, logickejšia a bezchybnejšia než to, čo je naozaj napísané. Mozog jednoducho doplní, čo tam malo byť a ignoruje to, čo tam je.
A tak vznikajú slepé miesta:
• chýbajúce slová, ktoré si mozog doplní,
• preklepy, ktoré „nevidí“,
• vety, ktoré dávajú zmysel len v našej hlave,
• opakujúce sa slová, ktoré si nevšimneme ani na piatykrát.
Je to úplne normálne. Nie je to chyba autora, ale vlastnosť ľudského mozgu.
A práve preto je korektor taký užitočný. Ja text nepoznám, nemám k nemu citový vzťah, neviem, čo chcel autor napísať. Vidím len to, čo tam naozaj je.
A to je najlepší liek na slepé miesta.
