Nové slová v textoch sú pre mňa malá jazyková posilňovňa. Nikdy neviem, čo mi príde pod ruky – či to bude výraz, ktorý ešte ani Slovenská akadémia vied nestihla zaregistrovať, alebo úplne čerstvý výmysel marketingového tímu, ktorý vznikol včera o 22:47 pri brainstormingu nad pizzou.
A tak sa občas pristihnem, ako sa pozerám na nové slovo a premýšľam: „Tak, kamarát, ty si tu ešte nebol. A teraz čo s tebou?“
Keďže v slovníkoch po ňom niet ani stopy, musím si pomôcť jazykovým detektívom v sebe. Sledujem, na čo sa podobá, aké má koncovky, či sa správa ako podstatné meno, sloveso alebo len tak skúša, čo všetko mu prejde. Hľadám príbuzné tvary, porovnávam štruktúru, skúšam, ako by sa mohlo skloňovať alebo časovať.
Občas je to logika. Občas intuícia. A občas čisté „toto by slovenčina ešte zniesla“.
Slovenčina je živý jazyk a nové slová do nej pribúdajú rýchlejšie, než ich stíhame oficiálne spracovať. A tak je na mne, aby som ich v texte uhladila tak, aby pôsobili prirodzene, zapadli do kontextu a nevyčnievali ako cudzie teleso.
A úprimne? Je to jedna z vecí, ktoré na korektúrach milujem. Nikdy neviem, aké nové slovné „stvorenie“ ma čaká nabudúce – ale vždy sa teším, že mu môžem nájsť jeho najlepšiu slovenskú podobu.
