V texte sa dá prežiť všeličo. Aj preklepy. Aj kostrbaté vety. Aj to, keď autor v polovici zabudne, kam smeroval.
Ale potom príde toto: „jedná sa o“
A v tej chvíli sa mi v hlave rozsvieti alarm, v srdci sa ozve dramatické túúúúúúú a vo vrecku sa mi symbolicky otvorí nožík. Nie skutočný, samozrejme. Len taký jazykový. Ten, ktorý reaguje na spojenia, ktoré by mali zostať v hlbokom archíve úradníckych formulárov z roku 1983.
Lebo nie, v texte sa „ne-jedná“. V texte jednoducho ide o, týka sa to, hovoríme o, vysvetľujeme, riešime… Ale „nejedná sa“. To nech si nechajú úradníci, ktorí „jednajú“ od rána do večera. Alebo nech sa toto spojenie ozýva na trhu, kde si môžeme dohodnúť lepšiu cenu mandarínok.
A tak keď narazím na túto jazykovú mínovú pascu, opravím ju s rovnakou rýchlosťou, s akou sa mi zdvihne tlak. Je to malá vec, ale robí veľký rozdiel. A ja som tu na to, aby texty boli čisté, hladké a bez „jedná sa o“ momentov, ktoré mi bežne skracujú život aj o dva roky.
