V korektorskej praxi často zisťujem, že malé jazykové detaily dokážu narobiť veľké veci. Niekedy až prekvapivo veľké. A občas sa z jednej nenápadnej chyby stane firemný folklór.
Jedným z mojich obľúbených príkladov je spojenie „na pobočke“.
Vykonávam korektúry pre klienta z finančného sektora a toto slovné spojenie sa v ich textoch objavovalo tak často, až som mala pocit, že tam tí ľudia naozaj stoja na streche. Lebo presne tam by sme sa podľa tohto významu mali nachádzať, keď použijeme predložku na.
Lenže realita je menej adrenalínová: služby sa odohrávajú v pobočke. Vo vnútri. V teple. A bez stavbárskej prilby.
Takže som to párkrát opravila, vysvetlila, prečo je „v pobočke“ správne… a dnes?
Tím to používa automaticky. Žiadne strechy, žiadne výškové práce. Len pekné, konzistentné texty.
Prečo to spomínam?
Lebo práve takéto drobnosti robia rozdiel medzi textom, ktorý je „nejako napísaný“, a textom, ktorý pôsobí profesionálne a dôveryhodne. A presne o to mi pri korektúrach ide.
