Možno vám dnes pristál v schránke newsletter. Možno ste si ho prečítali pri káve. Možno ste si ani nevšimli, že je napísaný úplne hladko, bez chýb, bez kostrbatých viet.
A možno som ho korektovala ja. A vy o tom nikdy nebudete vedieť.
Moja práca je paradoxne zvláštna. Je viditeľná v každom texte, ktorý prejde mojimi rukami… ale ja som v ňom neviditeľná. Žiadny podpis, žiadna poznámka pod čiarou, žiadne „korektúru vykonalo bezchyb.sk“. Kým to nie je kniha, moje meno sa nikde neobjaví. Alebo kým sa autor nerozhodne označiť ma, napísať tam moje meno...
A úprimne? Mne to vlastne vyhovuje. Korektor má byť ako dobrý duch textu – prítomný, ale neviditeľný. Keď svoju prácu urobím dobre, nikto si ma nevšimne. A to je presne ten moment, keď viem, že všetko je tak, ako má byť.
Takže keď vám aj v budúcnosti pristane v schránke pekný, uhladený newsletter… možno som pri ňom sedela aj ja. Len potichu, v pozadí, s červeným perom v ruke (aspoň symbolicky).
Aj vy máte v práci momenty, keď je vidieť výsledok, ale nie človeka za ním?
