Najlepší priateľ korektúry? Čas.
Keď dopíšete text a hneď ho idete kontrolovať, je to ako pozerať sa na seba v zrkadle zo vzdialenosti 5 cm. Vidíte len to, čo chcete vidieť. A niekedy ani to nie.
Ale keď text necháte „odležať“ – ideálne pár hodín alebo deň – stane sa malý zázrak. Zrazu vidíte chyby, ktoré tam predtým neboli. Vety, ktoré nedávajú zmysel. Slová, ktoré sa opakujú. A občas aj myšlienky, ktoré by ste najradšej vymazali.
Nie je to mágia. Mozog si jednoducho medzičasom „resetne“ mentálnu verziu textu a začne ho čítať objektívnejšie.
A ak pauza nepomôže? Vtedy prichádzam ja. S čerstvými očami, bez domýšľania a bez sentimentu k textu. A to je presne to, čo robí rozdiel medzi „nejako napísaným“ a „bezchybne napísaným“.
