Automatická kontrola pravopisu je skvelý pomocník. Ale veľmi zlý šéf.
Vie opraviť preklepy, upozorniť na zjavné chyby a zachrániť nás pred katastrofami typu dakujem alebo prosim. Lenže má aj svoje limity.
Nerozumie kontextu. Nevie, čo ste chceli povedať. A už vôbec nerozozná, či je veta logická, zrozumiteľná alebo vhodná pre cieľovú skupinu.
A tak sa môže stať, že vám opraví slovo, ktoré bolo správne. Alebo nechá bez povšimnutia vetu, ktorá nedáva zmysel. Alebo navrhne niečo, čo by ste v živote nepoužili, keby si to čítate nahlas.
Automatická kontrola je fajn na rýchlu prvú pomoc. Ale na profesionálnu komunikáciu nestačí.
Korektor vidí to, čo algoritmus nevidí: kontext, tón, štýl, konzistentnosť, logiku, zrozumiteľnosť. A hlavne – číta text ako človek, nie ako stroj.
Preto je dobré mať oboje: technológiu, ktorá pomáha… a človeka, ktorý na ňu dohliada.
